Jeho vláda znamenala skutočný prelom v ďalšom smerovaní Ruského impéria.
Viac ako dva metre vysoký panovník otvoril Rusku pred vyše 300 rokmi "okno do Európy".
Krajina sa civilizačne viac priblížila západnej Európe, územne sa
zväčšila a mocensky posilnila. Reformy však boli vykúpené za cenu
mnohých obetí.
Od narodenia Petra I. Veľkého uplynie vo štvrtok 9. júna 350 rokov.
Peter Alexejevič Romanov sa narodil 9. júna 1672 v poradí ako štrnáste
dieťa cára Alexeja Michailoviča. Otec mu zomrel keď mal štyri roky.
Za cára vyhlásili Petra I. vo veku desať rokov. Spočiatku vládol spolu s
bratom Ivanom V. pod regentstvom sestry Sofie Alexejevny, od roku 1696,
po smrti cára Ivana V., panoval sám. Počas tohto obdobia radikálne
zmenil medzinárodný, politický, ekonomický, sociálny a kultúrny
charakter Ruska.
V raných rokoch svojej vlády sa venoval najmä budovaniu modernej armády a
námornej flotily, lebo chcel pokračovať v zahraničnej politike
realizovanej počas regenstva Sofie Alexejevny namierenej proti Osmanskej
ríši, Krymskému chanátu a Tatárom. Po dvoch neúspešných ťaženiach sa mu
napokon v roku 1696 podarilo dobyť silnú Azovskú pevnosť na Done a
získať tak prístup k Azovskému i Čiernemu moru.
Už rok nato sa vydal v roku 1697, ako prvý ruský cár, na cestu do
západnej Európy. Peter I. cestoval 500 dní inkognito v rámci "Veľkého
posolstva". Druhú cestu na Západ absolvoval v rokoch 1716-1717. Panovník
si totiž uvedomoval, že Rusko potrebuje pre svoj rozvoj nevyhnutne
viaceré reformy, bez ktorých sa mu nepodarí získať dominantnejšie
postavenie medzi európskymi veľmocami. Navštevoval manufaktúry,
nemocnice, chudobince, observatóriá, lodenice, kde čerpal inšpiráciu. V
júni 1698 navštívil aj Bratislavu, odkiaľ s ním odišli domov štyria
lodní majstri.
Z množstva reforiem, ktoré Peter I. Veľký realizoval možno spomenúť
vytvorenie profesionálnej armády, položil základy ruskej flotily. Za deň
narodenia ruskej vojensko-morskej flotily sa považuje 30. október 1696,
kedy bojarská duma podporila myšlienku cára, aby na Azovskom mori
vznikla pravidelná flotila.
Postupne zavádzal ďalšie reformy - zakladal nové školy, nemocnice i
chudobince. Krajinu rozdelil na újezdy a gubernie, vytvoril štátne
manufaktúry, zaviedol početné dane ako napríklad dane z úľov či komínov.
Dal raziť nové mince a založil Ruskú akadémiu vied. Niektoré z reforiem
pôsobia dnes skôr úsmevne ako napríklad v januári 1700 vydaný zákaz
nosenia dlhých brád.
Výnosom z 20. decembra 1699 zrušil panovník dovtedajšie počítanie rokov a
zaviedol používanie juliánskeho kalendára, ktorý nahradil rátanie rokov
od stvorenia sveta (rok 1700 bol rokom 7208 od stvorenia sveta).
Zároveň nariadil, aby sa Nový rok oslavoval 1. januára a nie 1.
septembra, ako to bolo dovtedy v Rusku zvykom.
Na miestach bývalej švédskej pevnosti Nyenskans pri ústí rieky Neva dal
Peter I. vybudovať nové sídelné mesto. Rusi ju dobyli 1. mája 1703 a
premenovali ju na Petropavlovská. Pri tejto pevnosti, ktorá aj dnes
dominuje Petrohradu, sa už 16. mája 1703 začala stavba severnej ruskej
metropoly nazvanej na počesť panovníka Petrohrad. Dodnes sa ale vedú
spory o to, či je skutočne postavený na "kostrách jeho budovateľov".
Petrohrad sa stal už v roku 1712 novým hlavným mestom Ruského impéria,
mestom, ktoré taliansky polyhistor Francesco Algarotti nazval "oknom, cez ktoré sa Rusko pozerá na Európu".
Peter I. Veľký zomrel 8. februára 1725 vo veku 52 rokov. Keďže o jeho
následníkovi nebolo rozhodnuté, požiadal na smrteľnej posteli o papier a
pero, ale vetu už nevládal dopísať. Na papieri zostali iba dve slová: "Všetko dajte...".
Rozhodnutím Senátu zasadla na trón v deň smrti Petra I. jeho druhá
manželka Katarína Alexejevna, ktorá sa zároveň stala prvou ruskou
imperátorkou, známou ako Katarína I.